A potom už ten život začne
A potom už určite ten život začne...
Presvedčujeme samých seba, že život bude lepší, až sa raz vydávme alebo oženíme, budeme mať deti atď.
Keď už tie deti máme , sme otrávení , že nie sú dosť veľké a že všetko bude lepšie až budú staršie...
Potom sme otrávení, že už sú v puberte a musíme s nimi vychádzať. Určite budeme šťastnejší, až z nej vyrastú...
Nahovárame sami sebe, že náš život bude lepší až keď si kúpime nové auto, pôjdeme na dovolenku, keď už konečne pôjdeme do dôchodku...
Pravda je však taká, že nie je nikdy lepší čas na to byť šťastný , ako práve teraz. Keď nie teraz, tak kedy??
Váš život bude vždy plný výziev. Je lepšie si to pripustiť a rozhodnúť sa byť šťastný aj napriek tomu všetkému.
Dlhú dobu sa zdá, že život práve teraz začne. Skutočný život.
Ale akosi sú na ceste stále nejaké prekážky, musíme podstúpiť nejakú skúšku, dokončiť nejaký projekt, niečomu musíme venovať čas, musí sa zaplatiť účet, ísť na nákup..
A potom už určite ten život začne...
Jedného dňa som si však uvedomila, že práve tieto prekážky sú život.
Pochopila som, že nie je žiadna cesta za šťastím. Toto je šťastie, toto je život. Táto chvíľa.
Keď budete neustále naháňať budúcnosť tak vám ujde prítomnosť.
Tento uhol pohľadu mi pomohol pochopiť, že nie je žiadna cesta za šťastím. Šťastie JE cesta.
Cieľ nie je miesto určenia, ale neustály pohyb vpred.
Všimli ste si , že keď už ste niekedy niečo dosiahli (ukončenie štúdia, kariéra alebo hocičo iné)- tak v tom danom okamihu ste síce možno cítili eufóriu ale povedzme si úprimne- na ako dlho? Koľko hodín trval ten pocit? prípadne, nemali ste v tom momente už vlastne stanovený další iný cieĽ?
Tak teda, prežite tú chvíľu.
Prestaňte čakať – až skončí škola, až sa vrátite do školy, až schudnete o 5 kilo, až priberiete 5kilo, až začne práca, až sa vydáte/ oženíte, až bude piatok večer, až bude nedeľné ráno, až budete mať nové auto, až bude pôžička zaplatená, až bude jar, až bude leto, až bude jeseň, až bude zima, až bude prvého alebo 15.-teho v mesiaci, až zahrajú vašu pesničku v rádiu, až umriete, až sa znovuzrodíte... než sa rozhodnete byť šťastní.
Potlesk pominie,
Trofeje pokryje prach,
Víťazi upadnú do zabudnutia.
Premýšľajte o tom aspoň chvíľu. Život je veľmi krátky.
...nejde to? Trošku ťažké však? Netrápte sa pre to, nikto si na to napamätá.
Komentáre
Zverejnenie komentára