Sníval sa mi sen

 Raz v noci sa mi sníval sen. V tom sne ku mne prišiel Majster a požiadal ma aby som napísala knihu o mojej ceste, aby hľadajúci mohli poznat tu moju skúsenosť.

Povedal:

 „Je milión a miliardy duchovných kníh, ale tých skutočne prežitých málo. Spisovateľom je každý, kto napíše knihu, ale  sprievodcom pre duše hľadajúcich malokto. Ten hlas,čo si ho dlho ignorovala už nemôžeš potláčať. Nastal čas napísať tvoj príbeh. Doteraz si sa učila, čiže objavoval to,čo už vieš. Teraz musíš začať konať, a to znamená demonštrovať to , že to vieš. Učiť druhých znamená im pripomínať, že to dokážu rovnako dobre ako ty. Všetci sú zároveň žiaci, praktikanti a učitelia.

Netráp sa tým ako začať. Pozri, už píšeš. Nestaraj sa o to, či sa to bude páčiť tomu alebo hentomu. Niekto raz povedal , že „ to, o čo sa starajú všetci v skutocnosti nezaujíma nikoho“. A nezabudni,  stále je málo ľudí, ktorí sú sprievodcom, takže slávu necakávaj.

Napíš to,čo ti duša hovorí, lebo tam vonku na tvoj príbeh čakajú .. Spíš prvú etapu svojej cesty k poznaniu. 

Nestaraj sa ako, len si sadni,vezmi pero a nechaj nech sa to udeje.

Táto kniha bude mať svoje vedomie. Keď budeš písať každé jedno slovo, budeš pritom dýchať v rytme svojho tela a duše. To ti prinesie pokojnú myseľ, doteraz nepoznanú trpezlivosť, jasnosť viet a výber vhodných slov.

Čas stratí význam vždy v momente , keď začneš v písaní. Rýchlosť nie je dôležitá, dôležité je dať na papier, čo ti šepká vnútro, Dôležité je začať.

Nenáhli sa, nič nemusíš hneď. A vôbec, ako vieš, že je to koniec? Kde je vlastne koniec?

Ešte nič nekončí, tak prosím sústreď svoju pozornosť  na prítomný okamih, moment písania príbehu, na záblesky pamäte.

Zakaždým keď začneš písať,najskôr sa sústreď na svoj dych. Vnímaj ho.

Keď sa dotkneš pera, precíť ho akoby malo obrovskú energiu. To pero bude písať samé. 

Keď otvoríš zošit precíť  ako sa približuješ k niečomu krehkému  a jemnému, sú to tie popísané strany , ktoré už majú svoju energiu  a tie čisté čakajú na teba. Pristupuj k nim s láskou a pokorou.

Všetko je ako má. Nepremýšľaj , len cíť. Nechaj sa viesť. 

Nedovoľ svojej mysli, aby sa pri písaní túlala po všetkých kútoch sveta., aby myslela na toho alebo tamtoho alebo aby uvažovala nad tým, kto to bude čítať  alebo ako dlho to bude trvať.  

A nedovoľ aby ťa chytila neistota.

Áno,bude to vyžadovať disciplínu duše, tela, mysle a duše.  Ber to ako spôsob meditácie, terapie, očisty. Toto , čo napíšeš je list od tvojej duše tvojmu telu  aby to bolo manifestované. „

Som časť celku, „dieta Vesmíru“(ine slovo ma nenapada;)) a je na mne aby som ho potešila jeho vlastným spôsobom a je na Ňom aby prejavil svoju skutočnosť cezo mňa. Odteraz , prosím cíť, že zo všetkých miliónov ľudí na Zemi, si bola medzi tými,čo sa začali prebúdzať.. Každý si tým  raz prejde, skôr ci neskôr..len každý prišiel na Zem na inej úrovni vedomie.. je to otázka času a potom to už budú všetci brať ako samozrejmosť..Nasleduješ spirituálnu cestu a to znamená, že si vybraná ju aj manifestovať. Nie,nie si nič viac než ostatní, aj ty si bola žiak a potom praktikant . Tak prijmi túto skutočnosť. Je to fakt., nie je to tvoja paranoja.

To, čo si cítila celé tie roky, je pravda. Spomeň si, ako "odhalenie  Vesmíru/ Podstaty/ energie ,nazvy si to ako chceš, bolo za hranicou tvojej predstavivosti.  A teraz to, že si súčasťou vesmíru , že si duša, entita, ktorá si prišla zažiť skúsenosť , berieš ako samozrejmosť.

Pravdy a idey, ktoré vyjadruješ, prichádzajú z iného sveta. Texty ,myšlienky, ktoré dostávaš, prichádzajú z iného sveta.

Niekedy dostávaš týmto spôsobom  vedomé „svetlo“, vyššie svetlo z intuitívnej mysle.

Vidím, že máš radosť z písania zo sveta intuície,sveta vyšších „sfér“. 

Takto vo svete manifestácie, prejavenia (vo fyzickom svete) vyjadruješ ideu, pravdu, svetlo z iného sveta.

Niektorí však chcú do iného sveta vstúpiť bez manifestácie, len aby videli víziu pravdy toho určitého sveta.  Môžu si vybrať , či sa chcú , či nechcú manifestovať vo fyzickom svete. Ale pre manifestáciu musíte túto víziu priniesť dole na Zem.